Koľko zbabelých
uverilo dôvodu v prospech sily,
ale ani najhustejšie slovo
nie je vždy o pevnom.

Koľko narušiteľov nevidí
ruch v svojom jadre,
obložení sadrokartónom
splachujú tak, aby
ich susedia považovali za slušných.

Koľko chvíľ bolo spreneverených
myšlienkami, ako sa tváriť
čo najuveriteľnejšie
a koľko smútku vyveseného za nohy,
keď odkvapkávala ľútosť
za neschopnosť napľuť do tváre.

Koľko vysokých mét
sa zrodilo z nízkeho stropu
a koľko zatrpknutosti
z útleho gesta pomôcť.

Koľko nebola vždy zvedavosť,
ani štatistika o neusporiadanosti,
na začiatku neboli počty,
ale osobnosti, potom sa to
zlialo do hlavy a údov.