Otvorila som dvere na výťahu,
spočítala poschodia a zistila,
že sa nachádzam zarovno odluky
od doterajšieho
príbeh z predtuchy som nechala
v najbližšej záložni
a načrtla osnovu po svojom,
no nebolo toho, kto by ju vystavil
pre verejnosť.

O tri dni neskôr som recitovala
Shakespeara v modernom ponímaní,
záhada znela, biť, či nebiť?
A byť? Dôvody zmizli,
všetko sa poplietlo,
víno s vodou, otec so synom,
dokonca koniec s neexistujúcim,
odložený prípad sa dožadoval vyriešenia,
ja nie,
pre mňa zostalo nutné zlo,
žiť v tele bez človeka.