Holuby sa zlietali k fontáne,
už v nej neplávalo umenie,
len pár centov a dohad
ako sa to stalo.
Prečo zostalo verejné.

V alobale zabalené oko,
ktoré zanechal mizantropom,
príliš veľa chrbátov bolo
oproti zreniciam,
odplával tak,
aby nehľadali more a žraloka.

Deň predtým mi pripravil raňajky,
smiali sme sa na praženici
a škrupinách,
vyberať ich, zjesť alebo nezjesť,
presne ako v živote,
len škrípanie malo o sedem oktáv
menej.

Pri káve sa zadíval do predtuchy ,
povedal, cítim, že cítiš
a potom už nedal smútku
ani hlt, len nám po poháriku
demänovky.
V tú noc som prestála v okne,
jeho bolo opustené ako
ja odvtedy.