Rozstrapkáva sa
tvár z nitiek, presvitá do nerovnej,
nie jednej, násilne implantovanej,
zvečera do rána strhol obväzy,
už nedokázal ležať vedľa mumifikovanej,
podstrčený do obáv,
s výkrikom o kliatbe,
pobral sa o telo ďalej.

Takto vznikajú bezdetné,
pretože bezmliečne boli dávno predtým,
takto zanikajú domy,
pretože s ľuďmi zostávajú ešte viac prázdne,
regenerovať a degenerovať,
len prvé napnutie delí obsah od presahu,
kto tvrdí, že diagnóza je vynález
na návrat k bytiu, som za,
kto presviedča, že rovnováha
je artistka na lane, som za,
kto kričí, že zjavenie je prelud,
má pravdu, je pre ľud,
aby šľapaj žila ďalej,
kto vidí vo vízii klam,
iba zabudol odchýliť dogmu.

Toľko pravdy, len veriaci chýbajú,
vyzúvam sa z pozície vlažnej
a putujem za slnkom,
solárium ma surovo zatvorilo do truhly.