keď oblečieš naopak
a uvidia líce
sú ústami ktoré priliehajú
nevýčitka
vyvráti čas z minúty
a ty sa navrátiš
bez pozbieraných

prevtelíš do večera a
akoby nič prehodíš
nohu cez výkrik
zaľahne aj v stene
zmätenosť
s požičaným hlasom
a v zvonici svedomia
odbije ďalšie aleluja