Spadol na mňa zvuk, nebyť jeho obéznej váhy, som stále v kope. Takto som bola nútená rozvinúť sa. Do protestu.

Počítala som so všeličím,
s vlastnou výškou nie,
presahovala konvencie
o zrážanie hláv prežehnávaním.
Zlý duch sa oddával zástupu
a mňa rozbolelo poznanie,
že mnohouholník je
domovom čarodejníc a inej hávede,
po storočiach inkvizítori splynuli
so všednosťou,
za hranicou stavali hranice
a prepaľovali povesť,
urieknutie vzali na svoju stranu.

Z mnohouholníka začali vypadávať uhly,
mne vlasy, slovám dôraz,
vtedy zaklopal a privinul ma
pozdravom, som s tebou.
Dav sa rozostúpil a nechal ma prejsť,
najsamprv uzrel neviditeľného.