Už stačilo,
do nešťastia sa neodbieha
pre soľ, či múku, lebo cesto z neho
kvasí nie do chleba.
Dva zápory v jednom výdychu
a predsa vyčkávam na vzducholoď,
na hrejivú do zvyklostí,
smiešne, tak plačem.

Vytekám do triezvej pre donkichotov,
pre chladných do vizionárky,
vskutku nerobím nič,
iba miske váh som nahmatala zarovnanie.
Sebe hrboľ, v ktorom sa tiesnila zúrivosť,
vypustená s láskou nedobehla,
filigránsky štýl.