Raz sa ma niekto opýtal: "Čo myslíš, keď sa dostanem do neba, budem môcť spávať až doobeda?"


Žltosivá obloha,
fasáda nájomných bytov
presvitá čoraz výraznejšie,
v poradovníku poloprázdno,
niet sa čo čudovať,
splácať smrť životom,
výmysel k nepochopeniu
a roznášať nebeské pohľadnice
do domov bez schránok, pomätenosť.

Kúpila som si žreb, potom žrebca,
výhry odložila
do šanónu klamstiev
a odsadla si čo najďalej
od lepkavých chvíľ,
v duchovnom prevedení
som bola ku garsónke
na dohodenie chlebom.
Už len zistiť, akých budem
mať susedov.