Stretli sme sa v chatrči od Younga,
na priedomí pár pokusov s prozreteľnosťou,
za domom lykani,
ktorých som ignorovala
a ty chytal do pascí,
boli to inteligentne sa tváriace typy,
ktorým zo slzných kanálikov vytekal sliz.

Spoznal si moje úchylky, zdedené tiky,
odťahovanie sa od hmoty,
z ktorej vyrábali ľudí a
precítil si so mnou všetky minulé životy,
nechýbal si ani v jednom,
predposledný sme zasvätili zločinu,
preto sa nedivím, že očistec
ma našiel hneď po bábikách.
Pridlho som sa v ňom túlala sama,
verila záhadám,
zabíjala fádne témy
a emocionálnych hypochondrov,
prisilno si púšťala šarkanov
v autobiografiách bohémov,
vyrezávala iniciále do zdržanlivosti,
zbierala námesačných zo striech.

Predsa si sa nasťahoval do môjho nečasu,
varil mi kávu, pýtal sa, čo budeme robiť,
nechal sa fotiť v očných tieňoch
a pomiloval ma každú noc.
Ja som ti piekla tvarohovníky,
na skle zanechávala vyznania,
pod vankúšom básne
a na nábytku prach,
utieral si ho s láskou, akoby
si prechádzal po previneniach,
ktoré si mi odpustil.

Potom zostalo naďalej leto,
len spomienky vyrástli skôr ako dovolenka pri mori.