U mňa
dva deci červeného rozlomí pery,
ďalší pohár obleje
popis pevniny, pevnej,
no stále to budem ja,
pri treťom začínam veriť
alabastrovým ľuďom.
Víno je suché,
plávať oblečená závislosťou.

Vstávam od sklených prehltnutí,
tráviť a otráviť nezmetiem pod náhodu,
tak ako nevyhodím
mozog točiaci sa vôkol božstva
do výšky cherubína,
projekcia naživo láka,
už len vyjsť zo steny,
zhasnúť v cudzích líniách
a predstaviť sa zoči-voči.