Mesiac po telefonáte:
- Volám, ako sme sa dohodli. Ide o tú Poslednú večeru.
- Tak to mám pre vás veľmi dobrú správu, zajtra si ju môžete vyzdvihnúť. Bývam na ulici Rakytníkovej číslo 72, prosím vás zazvoňte trikrát rýchlo a štvrtý krát dlhšie. Viete, otravujú ma rôzni ľudia a ja naozaj nemám čas na rozhovory, len aby si dvaja dokázali, že vedia používať frázy. Inak, doteraz ste sa mi nepredstavili, tak som si vás zapísal ako Bezmenná.
- Á prepáčte, som Manierová, Milada Manierová. Ďakujem za informáciu. Ani neviete ako ste ma potešili. Zajtra okolo obeda sa zastavím. S tými ľuďmi máte veľkú pravdu a zazvoním, ako ste ma požiadali. Už nie dopočutia, ale dovidenia.


12:35
- Len poďte ďalej, verím, že si dáte so mnou kávu alebo čaj. Vyzeráte báječne. A tie vaše šaty! Naozaj vytríbený vkus! Prepáčte, ale ja všetko hodnotím, to je môj zlozvyk. A vaše vlasy, ebenové a po pás, elegancia v mojom pohľade. Nech sa páči.
- Ďakujem za komplimenty, ale mám naponáhľo, rada by som si vyzdvihla obraz, zaplatila a rozlúčila sa.
- Aj k tomu príde, rozlúčka bude poetická ako sama báseň. Chápem vás, ste mladá, chcete toho veľa stihnúť, ale umenie si zasluhuje svoju malú chvíľku slávy. Viete, potrebuje cítiť, že je súčasťou ľudstva, že práve pri ňom sa zabúda na všetko, čo vťahuje do priepasti. To radšej prepadnúť sa do umenia a zostať v ňom. Viete aký je to pocit? Hlava je zrazu odľahčená, telo uvoľnené a zmysly vypustené tam, kde predtým mali zákaz. Je to opojenie. Vytriezvenie veľakrát bolí, ale pupočná šnúra sa začína zviditeľňovať. Stačí jeden hlboký ponor a budete to chcieť znova a znova.
- Zapozerala sa do jeho zelených mačkovitých očí, videla v nich slasť, ktorú umlčali štrbinky, natoľko ich prižmúril a hlasom lietal ako krídlami. Mohol mať okolo päťdesiat rokov, štíhle neurotické telo, držanie a výraz aristokrata. Bol sympatický, dokonca charizmatický, ale niečo z neho vychádzalo a kričalo: pozor, veľký pozor. Akoby dokázal ovládať ľudí, zmanipulovať aj ich povahu, nielen názory. Nepokladala sa za ženu, ktorá podlieha panike, času áno, aj dnes si našla novú vrásku, jedenástu v poradí. Ale teraz potrebuje doriešiť rezbára. Že rezbára. To slovo znie ako z rozprávky, ako sama pracovitosť. A ona si musí narýchlo pripravovať taktiku, aby ho neurazila, ale ani sa mu nedala vtesnať do programu dnešného poludnia.
- Možno vyzerám ako úplný laik, čo sa týka umeleckej sféry, ale nie je to tak. Dokážem sa nadchnúť pre krásu, pre naliehavosť zachytenej myšlienky, či videnia. Pre mňa je takým magickým obrazom Slepé dievča. Viete čo? Predsa si len s vami tú kávu vypijem, pokochám sa na Poslednej večeri, dokonca by ste mi mohli porozprávať o jej zrode. Budem pozornou poslucháčkou.
- Ste neskutočne inteligentná, tušil som, že neodmietnete môj návrh. Posaďte sa, hneď som tu aj s kávou.
- Vôbec netušil, že to pôjde tak hladko, ale o to viac do neho vnikalo vzrušenie. Celý mesiac sa pripravoval na tento deň. Príťažlivejšia žena mu ani nemohla zavolať. Všetko mu prialo, nápad, keď na Salvádyho výstave odfotografoval jedinečné kúsky, dvadsiata prvá hodina večerná, keď na internet vložil fotografie a z legálnej stránky uznávaného sochára a rezbára prekopíroval pár oficiálnych údajov. Voľakedy pracoval v jednej prosperujúcej firme ako programátor a grafik, žiadny problém vytvoriť niečo, čo sa objaví po zadaní vyhľadávania. Dokonca tam s veľkým tlačeným písmom dopísal: Ohľadne objednávok volať od 20:00 do 22:00 hodiny. O 21:15 zazvonil telefón. A v ňom ona, bingo. Ešte v tú noc stránku zmazal a ak by sa náhodou pýtala, mal pripravenú odpoveď. Veď oficiálnych sa jej zobrazilo viac než dosť. Čo tam po jednej, ktorá bola v podstate rovnaká, možno tým sám niekoho poveril, možno sa mu nezdala svojou strohosťou primeraná, bože veď on má toľko toho v hlave. Už v lete, keď sa prechádzal medzi vyrezávanými umeleckými dielami ho upútal veľký majster Salvádo, podobali sa a boli v identickom veku. Konečne ho jeho zvierajúca túžba zaviedla ku konkrétnym krokom. Plán sa začal rodiť ako niečo hmatateľné a skutok videl už u seba doma. Odvtedy zase našiel chuť do života. Ešte aj v starožitníctve sa mu zadarilo, Posledná večera, síce z čerešňového dreva a v menších rozmeroch ako by si prial, ale predsa. Včera ju dlho predlho pretieral pilinami, aby voňala ako práve zrodená a potom ju ešte raz pretrel fermežou. Výpary sa usadili do naaranžovanej pracovne. Každý okamih, ktorý mohol venovať príprave, mu prinášal neskutočnú rozkoš. Myseľ mal plnú nahých predstáv, vtedy aj jeho pohľad bol vyzlečený. Do sexuálneho devianta. Do mesta sa nasťahoval pred dvomi rokmi, nikto o ňom nič nevedel. Presne o tom bolo jeho bývanie. O súkromí a anonymite. Život je fantastická príležitosť. A on ju využije na všetky spôsoby. Jazykom si oblizol hornú peru a naplnil dve šálky z kávovaru. Ešte zalial čajové vrecúška, do porcelánových džbánikov vložil plátok citrónu a zahustil to medom. Vedel, že med mu pomôže zakamuflovať malú bielu tabletku. Starý dobrý Rohypnol. Sladké prebije chuť trpkej ospalosti. Preto zvolil aj čaj z bylín.
- Tak, už sa to nesie, naservírujem nám to v mojej pracovni. Chceli ste vidieť Trinástich za stolom, my budeme iba dvaja. A do večera ďaleko. To len chcem zvýrazniť symbol, ktorý si zo sebou odnesiete. Vualá, a máme ho presne v zornom poli.
- Ukážte a zobrala drevený obdĺžnik do rúk, vdychovala arómu šestonedelia bez dvoch týždňov, prstami prechádzala po postavách, ktoré sa tvárili príliš duchovne a cítila v sebe zmätok a neistotu, niečo ju iritovalo, znervózňovalo, pritom všetko navôkol bolo pokojné a prívetivé.
- Máte naozaj šikovné ruky. Môžem vidieť predlohu?
- Vy ste taká hŕŕŕ, ale presne takým ženám patrí svet, ambicióznym a odvážnym. Pripravil som aj čaj, verím, že vám bude chutiť, je totiž z byliniek, ktoré som sám nazbieral. To je moja ďalšia záľuba. Napríklad skorocel. Keď sa vám zapáli rana, alebo sa vám urobí vred, ten ozastný myslím, mali by sa prikladať skorocelové lístky, vytiahnu hnis a urýchlia proces hojenia. Alebo skalná ruža, pár kvapiek z jej lístkov pri bolesti uší je malým zázrakom. Načo sa kŕmiť chémiou? Nie je jej dosť všade, kde sa len pohneme?
- Ďakujem za pohostinnosť pán Salvádo. Máte rozhľad, musím uznať. Nie som vyznavačkou čajových siest, ale vyvolali ste vo mne smäd. Hmm, cítim v tom niečo horké, ako palinu. Nie, nič mi nevysvetľujte, je to o tajomstve bylinkára. Aspoň niečo som dnes urobila pre svoje zdravie. Zapíjať čaj kávou, aké neobvyklé. Ale vy ste vlastne bohém, to znamená, že aj to, čo je naopak, je tak ako má byť. Ách, tie moje teórie. Ale aj ja mám svoje zlozvyky. Ku všetkému dokážem vymyslieť poučku, alebo fyzikálny zákon bez fyziky. Prečo na mňa tak divoko pozeráte?
- Prepáčte Miladka, ja som nečakal, že aj vy ste umelkyňa, lebo svojím spôsobom ste ma teraz o tom presvedčili.
- Vážne? Inak, keď som sama, tak na komplimenty odpovedám: No čo sa zabijem, keď som taká úžasná?
- Keď ste sama?
- To som povedala?
- Práve to ste povedali.
- Viete čo, pán Salvádo, akosi mi oťažieva jazyk, možno aj rozum, musíte mi to prepáčiť. Kde máte toaletu? Hneď som naspäť.
- Pozeral na jej nekoordinované pohyby, na ťažkopádnu chôdzu, no to všetko zostávalo iba v zraku, iné zmysly sa už plnili výživnou látkou. Látkou bez akýchkoľvek látok, holá pokožka a ženské lákadlá, ktoré sa narodili iba pre neho. Zaslúžil si to, už 972 dní nebol v žene.
- Potichu na spálni otvoril dvere a s pocitom zadosťučinenia voči doterajšiemu pôstu, pristál pohľadom na posteli. Zvolil červené obliečky, adrenalín a agresivita v krvavej ho dokázali zmeniť na inú totožnosť. Vo váze tulipány, jeho obľúbená vôňa. Na nočnom stolíku kniha s názvom: Ako pochopiť ženu a cez zrkadlo natiahnutá veľká šatka s tvárou Nefertiti. Spokojne zatvoril a prešiel do predsiene, odkiaľ zakričal, či je všetko v poriadku. Ozvalo sa mu mumlavé: Hneď som pri vás. Och, ako ho potešilo slovíčko pri vás. Na chvíľu sa mu zazdalo, že sa zaľúbil. Ale odhodil tento prelud, pretože skraty v hlave nemal rád. Všetko mal už tisíckrát zopakované, po toľkých fiktívnych reprízach práve prichádzala premiéra.
- Ospravedlňujem sa, asi na mňa niečo lezie, nejaká viróza. Inak si to neviem vysvetliť. Problém je v tom, že sa necítim na šoférovanie, točí sa mi hlava a ledva zvládam seba. Nemohli by ste ma prosím vás zaviesť domov? Potrebujem si ľahnúť a na chvíľu si pospať. Viete, som rozvedená, takže nemôžem zavolať ani manželovi. Žiadny už neexistuje a ani nebude existovať.
- Miladka, veľmi rád by som vás zobral, ale ja som pred vašou návštevou pil. Tri poháriky fernetu. Sám neviem prečo som tak prežíval , že ako zareagujete na Poslednú večeru, či sa vám môj výtvor bude páčiť. Lebo nielen vy máte boľavé obdobie, aj ja. Ako vidíte, žijem sám. Ešte pred dvomi mesiacmi tomu tak nebolo. Je úplne jedno koľko má človek rokov, čo všetko už v živote zvládol, pri emocionálych krízach sme všetci na tom rovnako, bezradní. Bez cieľa, bez zabehnutých dní. Viete čo? Mám nápad. Možno sa vám bude zdať bizarný, ale vždy lepšie ako nič. Mohli by ste si zdriemnuť u mňa, ja aj tak musím ešte dokončiť jeden prejav. Viete, budem mať na budúci týždeň výstavu.
- Dlho zvažovala, no uvedomovala si svoje malátne telo, nepohodlnosť, v akej sa nachádzala, ešte pred chvíľou sa rozrečnila, no to boli posledné zvyšky jej sily, teraz nutne potrebuje polohu, v ktorej sa zakuklí. Toto snáď nie je ani pravda. To bola posledná veta, ktorá jej prebehla mysľou a potom odkväcla. Presne tak, žiadne uloženie sa do postele. Iba jeden pohyb. Zalomenie pre psychopata.
- Stál nad ňou a obdivoval príťažlivé črty, posadil sa k nej a vdychoval bezbrannosť. Opatrne jej vošiel rukou do vlasov, ani sa nepohla. Vlasy voňali medom, jeho ruky citrónom, chýbal už len extrakt z milovania. Bože, z akého milovania? On si predstavoval pri sebe submisívny typ s otázkou v očiach: čo môžem pre vás urobiť? S nastaveným zadkom, roztiahnutými nohami, hru na pána a otrokyňu, ktorá je hrdá, že si vybral práve ju.
- Mal svoj kontakt medzi dílermi halucinogénnych práškov, vedel o jednej tabletke, ktorá by mu pomohla zostať neznámym. Vravel mu o nej bývalý spoluväzeň. Aj on by zostal neznámym, ibaže sa zamotal viac, ako chcel. Keď mu vravel o tých orgiách, prebudil v ňom ešte väčšieho démona, za akého sa považoval. Malá gulôčka a po prebudení ženy nemali šancu si spomenúť na posledných 24 hodín. Ten deň sa im vymazal nielen z pamäti, ale aj zo života. Odvtedy to domnelého Salváda, vlastným menom Valentína, pokúšalo.
- Práve sa pomrvila a rozkošne zamraučala, je najvyšší čas pripraviť sa na slávnostný akt. Prezliekol sa do saténového županu, na krk si zavesil masívnu retiazku s príveskom z egyptskej mytológie. Bohyňu s hlavou mačky. Miloval precíznosť, dokázal preniknúť do mystiky rituálov a odniesť si z nich nový svet. Naposledy si bol umyť ruky, za posledných dvadsať minút piaty krát. Opatrne si k nej ľahol. Vedel o svojej slabine, o tom, že pokiaľ má zatvorené oči, bude ju vnímať ako dieťa, ktoré treba chrániť. Pritisol sa k jej rozpaženej ruke a do dlane zašepkal: Už bude dobre, si moje malé dievčatko. Cítil sa ako anjel strážny. Ani mucha nemohla preletieť a zobudiť jeho malú, nádhernú Céliu. Zbožňoval pozerať rozprávky a jeho najobľúbenejšou bola o Víle Célii. Pozrel do okna, tam nostalgia jesennej nálady, vietor, ktorému patrili všetky stromy. Bol šťastný, neuveriteľne šťastný. Vonku chaos a vnútri pokoj. Všetko bolo v rovnováhe. Práve vystúpil na vrchol blaha. Potom už vstúpi iba na nebesia. Začala sa prebúdzať a on silnejšie zovrel paralyzér v pravej ruke.