v plátne v stupnici viacrozm­ernosti­
žijú nielen majitelia prísvitu
v knihe v predzvesti nadčasového deja
sníva priateľ aj provokatér
kyslíkového perpetum­-mobile­
neskôr prichádza dav a dávi a chváli a ukazuje
črtami na zmrzačenosť
pritom v tepnách ju ucítil ako vlastnú

keď zrenice
uchmatne ľuľok zlomocný
realita sa splošťuje pre živelnosť
s guľovými bleskami
čaká na objasnenie
objasnila sa miestnosť s mokrými kútmi
ale slzy ani promile to nie sú
dvere s pántami
no neotvárajú sa do domu
kreslo rozhúpavajúce stiesnenosť
predtým lekárničku

čas ju ohlodal a človek zabil
len spodná voda chodí do nej
žblnkať útechou
a ešte umelci
namáčajú do nej kolorit abecedu
a iné vyjadrenia
lebo tam kde nachádzajú blaženosť
sa rozpráva do podkožia