Temnosť ma zhltla,
ale aj vypľula,
ležala som jej v ceste ako rozmer,
na ktorý bola prikrátka,
kroky nestačili a preskok
ukazoval bod v svetelnom pokračovaní,
z kníh som vedela, že láska
nepozná úsporné žiarovky
a tak som sa zoznámila s večným svetlom.


Vezmi na kolená akordeón,
ešte raz ožiť v piesni pre vyvolených,
smiať sa z prázdneho pohára,
pretože eufória z priazne života je stokrát účinnejšia,
prepletať piatky s pondelkami,
mať tvár v tvári a tváriť sa ako manuál na šťastie,
spievať pre príliv,
pretekať so zemskou tiažou,
uvítať všetko, z čoho rastie chuť
obmieňať nohy v rytme tanga.

Vezmi na ramená rukávniky,
ešte raz navštíviť aquapark,
spustiť sa po oblinách času
a pristáť v dobe, kde voda
kolíše osud, aby vyrástol v zdravého,
plávať v srdci a neporezať sa od úlomkov,
ktoré zanechal cynizmus,
slniť sa do odtieňa milujúceho,
ujať sa všetkého, z čoho vychádza
slnko, aby hladina pokrstila dvojča.