Dejisko z horolezeckej sedačky
Flávia  20.7.2012 | 18:15
Napísať text, ktorý posunie obe strany do pásma bez márnosti
nie je o štvrtom oku /zreničky závislých na hrubohmotnom/,
rozvravieť sa od seba k pokore, nie je o párnom v zreničkách,
zmysly zachytávajú na spôsob ega, ex a davu,
utíšiť kontrakcie bez diazepamu dokáže iba potomok Boha,
no kto ti našepká, že si to práve ty?

Chcem spôsobiť zmätok v bádaní, aby si nevidel,
lebo pohľad je klamlivejší ako biznisman, či flirt v čipkách,
ohmatať vnútro je krok bližšie a sto chvíľ od fekálií,
špiniť je dovolené, keď protichodná sila vlastní čističku,
ale načo predlžovať trasu?

Chcem, aby nechcené odišlo prvým spojom
a typ z mäsa sa venoval zámeru bez priemeru,
lebo nevytŕčať je odvodené od ignorácie masmédií,
veď kto je človek, pôjde s duchom,
nie s reklamou, nie s pikantériou v dialekte.

Strofy nemusia byť básňou, ani verše poéziou,
no otvoriť dušu bez donútenia,
do jaskyne osadiť osvetlenie,
letnú sezónu nahradiť každodennosťou,
tu sa vyplatí tvoriť medzery v zaužívanom.
Vivat odbíjaniu, čo nepribíja čas,
ale Egoslava.