Príliš osobná a predsa o hocikom
Flávia  26.7.2012 | 21:35
nepretržite
vstávam s úryvkom o presvetlení
žalmy som čítala žitím
čo tam po zraku
keď nedokázal zastaviť krvácanie


zlúpnutý dojem ako substrát
vysádzam skutočnosť
uprostred do kútov do letory
vynechané mapy
mi zaslali do písma svetadiel čo
rotoval vôkol potupy

v koncoch sa ponevieram často
no zakaždým ma zvráti
nedopísané, nedopovedané, experimenty
na formách a živloch
čísla boli pred narodením
zalamovanie rukami po


osobná mytológia ožíva
siréna múza bohyňa nymfa
všetko bol klam
existoval iba netvor a jeho dcéra

zaspávam s významom
ktorým zdravia slnko
ráno sa o tom budem presviedčať
nanovo
lúče a spálenisko odjakživa
tvorili jeden rozmer