dusno
tučno
preexponovane
vraciam slnko a dostatok
naspäť do skladu
opisy do nepoškvrneného
lebo viem že najprv
bola tabula rasa
potom šmuha

pekelník má na mňa krátke rohy
potrebujem okrúhly trest
inak prah bolesti klesá
a Boh nezvládnuteľné maratóny
nestačím si dychom
odjakživa som na veľa povolaná

pýtam sa
kto uvažuje v mojej hlave

blázinec je na hodenie myšlienkou
zárobok na stotridsať kilometrov
užívanie sa vyparilo ako zadok novorodenca
randevú za morom kde pláva duálny
trýznenie v každej sekunde
ja tie hodiny vypitvem
najprv vytrhnem pľúca
tri štyri je o párnych orgánom
orgovánoch v komposte orgiách posmechu
anarchia už nebude pod napätím
a piáno sa naladí bez trieskajúceho

podzemie páli analýzy
no popol už niet kam vyvážať
Boh ich nečíta
všetko je inak
umrlec to chápe jednako

ja živá
zatiaľ kopírujem koniec sveta
pritom koniec ani svet nejestvuje
v skrini skladačka
ktorú ukladám podľa vzoru
neznabohov fanatikov teoretikov
zúfalcov či iných zrniek prachu
modlím sa aby ma vietor
zvíril do poňatia o ľudskom výskyte
lebo málokedy rozoznávam
čo i len znak z jeho odrody

čerstvo
vyrysovane
elementárne
vyberám z chladničky tmu a prázdno
rukami naznačujem
pretože skutočnosť nie je v úkonoch
ale v mienke
o presune obkreslení napnutí
svalov v povahokresbe

kostra melancholickej ženy
vŕzganie potom cvak
v zhyboch skončilo naslovovzatie
že nevezmem ani povzdych nadarmo