Toľko možností a
deväťdesiatdeväť z nich nie je o mne,
dobre, tak deväťdesiatsedem,
aby som sa ešte dvakrát vrátila
do pôrodnej sály a prežila
éru skalpela, zvona,
či iného vykľutia z raja.
Som.
Najradšej posledným razom,
vykúpením.

Uzavretie cyklov a svetlo vo vlasoch,
v knôte, čo nepotrebuje glej,
v nezarámovanom výhľade
sa púšťa ďalej
bez génov a geniality,
len tak, naverímboha.
Povedz, chápeš ma?
Som čiastočkou a celistvosťou
zároveň,
dobrá aj zlá,
žena aj muž,
neohmatávaj moju spoveď,
dotkni sa zamlčaného,
až vtedy sa naplní
význam významu
prečo som tu opäť .

Blednem v mierach,
ktorými ma chceš zachytiť,
strácam sa v pokusoch
o spoločný domov.
Očakávania,
prekroč ich
alebo poď dnu vo forme,
ktorá vynáša nad seba,
nech pánty na dňoch nevŕzgajú,
vravím o účinkoch
výťažku z dvojice.