Podlhovastým slovom sa dostal dnu,
ako spacák rozprestrel pohnútku
a camping nechal pre tých bez fantázie.
Pochádzal z rodu od R po Z,
raz začať, raz zanechať,
nezužoval priestranstvá na polovice.

V strede čela nosil znamienko,
vravel si jednorožec,
v preklade bezbožný pes
/mať tak v úcte aspoň
domácich maznáčikov/.
Telefonujem:
Kúpila som si teleskop,
tak si predstav, že o tebe
vysiela aj medziplanetárna hmota,
zato, že v tvojom stane vyhaslo
kvantum hviezd,
staneš sa odsúdeným,
obiehať budeš svedomie,
všetko pochopíš, no k obratu
nedočiahneš,
novodobá gilotína,
lebo zúfalstvo zrúti hlavu,
ako keď zhodíš strechu
z prechladnutého domu.

Pamätáš na zaprisahanie,
že sa staneš človekom?
Len manuál si pošliapal skôr
ako scestné nápady.
Neľutujem ťa, ani nočné ženy,
do ktorých si osadil bezcitnosť,
ľudstvo na kopách, akoby
kopce nestačili,
vyhubiť sa navzájom začína nížinou,
to ona vytvára dojem,
že zakopnúť je klam bojazlivého.