Čo maľovať?
Hmat bez drsnosti, sluch vernejší ako príbeh,
uzdravenie farbami nevylieva
vodu z tela,
z kanálov kanáliky pre návrat do srdca,
preplávanie k pupočnej a
priezračnosť vyťahujúca z plaču
všetky tajomstvá.

Čo hovoriť?
Skôr kde a koľko, lebo počet obetí
presahuje zdravý rozum,
odkedy hlásky obkolesili
predmety a udalosti,
stali sa hlasiskom,
dočiahnuť strachom
je v kroku každodennom.

Čo robiť?
Striasť zo seba zlých duchov
a zašľapnutím ich vrátiť
planéte pod nami,
vypustiť konvencie
pre zistenie, kto tam ešte býva,
hlava nie je len končiar človeka,
ale aj úpätie,
kde si vetrajú päty
neúnavní turisti.

Čo zachrániť?
Abstrakciu, ktorá čaká
na pridelenie hmoty,
detstvo, aby sa vyžití
mali kam vrátiť,
rameno, ktoré neotvorí
úpadku,
dielo obalené nádejou
má dlhšiu životnosť,
napríklad telo.