viem
že s rukami vo vlasoch
odkvapkávaš z nocí
zo slov
vsiaknutých do prázdna

(kto si?)

sú rána
keď ti úsvit rozleptáva ilúzie
a vtáky
narážajú do skla v neznesiteľnom trieštení
keď ten
čo leží vedľa
chápe (vraj)

sú také rána
keď sa bezcieľne brodíš trávou
a ukrývaš predo mnou

oči
plné zabudnutia