Opäť ho prezvonila. Dnes nie. Vysmiala by jeho precitlivelé úvahy. Pomedzi žalúzie ju videl prešľapovať pri bráne, obalenú dymom.
- Kde si? Je mi zima.
- Prepáč, máme nejaké testy, nevedel som o tom, večer ti zavolám.
- Som pred školou, nemôžeš vyjsť?
- Nie.
- A zajtra?
Zaváhal. - Zavolám ti.
Z kabelky vytiahla zrkadlo, vpravila prameň vlasov pod čiapku a odišla.
Ponorený do kresla na chodbe, ignoroval hlasy, jej teplo a vôňu, samotu. Vpustil oči bez mena, nahotu a bezmocnosť. Ich aj svoju. Bolo mu zle. Nevedel či zo špiny a smradu alebo z bezcitnosti. V domove sa decká delili o všeličo, aj o príbehy bez šťastných začiatkov a koncov a to, čo sa dialo medzitým, vyzrážalo na hranici zabúdania. Lenže čo videl, ho zložilo. Obluda...Nechcel veľa. Trochu blízkosti. Odmietal dôkazy, že ich vzťah nikam nevedie, prehliadal povrchnosť, ľahostajnosť, spoliehal na čas. Obluda. Kto vlastne?

- Ty smrad, vylez! Počuješ? Dostanem ťa odtiaľ!
Baganče vybehli z izby. Stále ich cítil na chrbte. Ujsť! Neskoro, popri nich sa hompáľala hrubá palica.
- Tak vylez!
Medzi kobercom a posteľou sa objavila otcova tvár, nato pocítil úder do pleca. Zreval. Pribehli ďalšie nohy, mamine aj cudzie, tvár zmizla, kričala, niečo prasklo, uvidel rozbitú stoličku a zas otcovu tvár. Okolo nohy, krik.
Zrazu bolo ticho. Otca nevidel, len cudzie tváre. Mali mäkké ruky.
Tam, kde ho odviedli, sa prestal báť.

Vytiahol mobil.

Dvere našiel poodchýlené. Zaklopal. Nezdalo sa, že mu niekto odpovie.
V prítmí prekročil topánky, oblečenie rozhádzané po zemi, takmer nedýchal, privykal na zápach. Zakopol o fľašu, vrazila do druhej. Nič. Len vo dverách na konci chodby sa zjavila malá hlava. Kývol na pozdrav, hlava zmizla. Vykukla druhá, kučeravá s veľkými očami, no zmizla tiež. Vykročil za hlasmi, keď zazrel privreté dvere vľavo. Opatrne sa ich dotkol a zatlačil.
- Už si tu?
Stála za ním bez vrstvy farieb. Takmer ju nespoznal. Na chvíľu sa mu votrela pomedzi pery, no odtlačil ju.
- Čo je, hneváš sa?
- Nie. - Neznelo to presvedčivo. Vošla do kuchyne.
- Kávu?
Prikývol. Nenútene pred ním pobehovala v tričku a nohavičkách, dráždila priestorom, za ktorý nedovidel, no ten, za dverami vľavo, ho oberal o predstavivosť.