krídla v parku
prehlušujú trápne mlčanie
snažíš sa rozochvieť riasy
načrtnúť odkaz
tlmene zasyčíš

predstieram ohyb
nakloníš sa a otvoríš
okno do trávy
z úst vychádza žlč
je mi mrazivo

zovriem škrupinu a bežím
kolesá stonajú pod ťarchou
si natretá nažlto
lúčim sa s výťahom
tak zasa nabudúce