Dve minúty

vsadené do žíl

na nekonečnú cestu

ópiovým lesom

Vdychujeme pohľady

stĺporadia stromov

strašia ako A R M Á D A

zjednotených tvárí

mlčky prenasledujú

až na kraj zúfalstva

Oni jediný poznajú cestu

my sme len semená

s prehnitými koreňmi

ktoré okusuje smrť.