Som strom. Rastiem za tým
čo mohlo kedysi existovať
ako nádej skrytá pod lístím.
Vzatá vetrom. Túžim ju mať.

Kresliť trajektóriu osudu.
Živé korene smerom hore.
Prizerať sa, ako budujú
a vytrhnúť len podaktoré

čo vydržia dýchať nad zemou
bez straty vlastnej tváre.
Pokorne sa skloniť pred ňou
bez pýchy prijať čo je pravé.