od mala mu kládli na srdce
že vedie len jedna cesta
strnulým záhlavím smerom hore
bez vedľajších otázok
veď by si ho mohol pohnevať

trvalo dlho
kým narovnal krk do úvah
a ešte dlhšie
kým sa odvážil kráčať sám
bez istenia

konečne mal možnosť
nezopnúť dlane
aby uchopil i neviditeľné
čo v ňom rástlo celý čas
bez nápovede