rovnako ako ja nemá nikoho
samému uprostred
býva smutno
i keď sa nebo zelená
a vtáky rozsievajú melódiu jari
tak ako vždy

voda slnko zvieratá ľudia...
všetko v dokonalej harmónii
premyslené
bez jedinej chybičky
a predsa
niečo nieje v poriadku

keď na mňa hľadí
nepokojná riečna hladina
s otázkou v očiach
ako to Bože?
že dielo tvojich rúk
môže byť opustené