rozfúkal jar len tak do vetra
a z hlávky púpavy
kamsi do diaľky vyleteli myšlienky

pamätáš keď sme sa hrávali
obutí trávou tak nevinne
sme nevedeli o svete

a šťastie
malo sedembodkové prsty
kým zamávalo krídlami

nebo bolo zázračné len vtákmi
nič viac
sme nehľadali za oblakmi

ešte pár krát rozkvitlo
a nás oddeľuje čosi iné
len ako potok náhliaci sa lesom