hlavou opretý
o náhodný hrudník
premýšľa rýchlosťou tepu
koľko úderov znesie
kým rozláme rebrá

a tlkot prehluší
samotu rána
možno predsa len
vyjde slnko
z kúpelne

a skôr ako odostrie
presvieti miestnosť
sadne za stôl
a možno
mi povie aj svoje meno