I.
možno že ešte niečo pre mňa
západ slnka
alebo niečo ešte viac nezmyselné
prinúti zmysly k činu

dedina pri levoči sa vráti o noc späť
a ja nebudem počuť kohúta
v susedovej záhrade
sa zotmí

čas venovaný deťom uplynul
sneh leží ľahostajne na všetkom
len láska sa mrví na posteli
kde si ležíš

prečo ten výkrik
keď slnko zmizlo za mnou?
ako vlak poháňaný parou
čo mi nepatrí


II.
viac ako ponáhľať sa
je vari zaspať
piecka si hudie do komína
a čas už nie je môj

pripomínam si leto
keď lúka za dedinou
ohlušená slnkom
priniesla spásu

lenže z vrchu to bolo iné
ovce kráčali napred
a za nimi
zostával iba pás

poľahla tráva
a celkom iné farby
tak ako na oblohe
zostali v mojom oku


III.
mala si dvadsať
a chĺpky na bradavkách
chceli sa láskať s rukou
čo ako sa len chvela

s kapucňou na vetrovke
vyzerala si ako chlapec
ktorý sa náhli schodmi
do ticha študovne

prosíme nerušiť
zavesili sme na dvere
a náhla hudba
zaľahla posteľ

čo viac
by som chcel od života

len ti to vrátiť


IV.
iron man znie vo mne
náhle akosi cudzo
na to si asi nezvyknem
čo potom tí ďalší?

ktorí sa nevyhli dobe
z ktorej ja odchádzam
ako pltník
už len dolu vodou

živá
chorálová hudba
nesie ma tam
odkiaľ som prišiel



tak už buď ticho!
túžba po živote