Ak je to všetko o umení.
A to čo po nás zostane,
sa raz zas iba na zmar zmení.
I naše telá vrátane.
Ak je to s nimi spútané.
Tak čo som vydal? Amigos!
A čo raz za to dostanem?
Minister zreve – ani groš!

Raz ani kameň na kameni...
Nijaké zvyšky chudoby.
Chudoba mieni. Pánboh mení.
Spojité telá – nádoby.
Čo som si teraz nadrobil?
Veď nie som súdruh ani boss.
Čo za môj výtvor štvordobý?
Minister zreve – ani groš!

Čo ťa to ruší v tvojom snení?
Kultúra nemá kultúru?
Či už je tvoj sen naplnený?
Radšej si zavri papuľu!
Alebo si sám gratuluj!
Veď si dal na ňu plný kôš.
Keď to chceš naspäť, je to blud.
Minister zreve – ani groš!

Kto by si zrazu obraz cenil?
Ten, čo sa zmestí do básne.
Ach, kto by nechcel rázne zmeny?
Veď je to vlastne prekrásne.
Večer, keď slnko pohasne,
báseň na jeho vlasy zlož!
Ak siahneš štátu do kasne...
Minister zreve – ani groš!

A potom dodá tento šibal –
zo svojho vrecka platím dosť.
Keď sa ho spýtaš, čo mu chýba...?
Minister zreve – ani groš!