Už ani táto báseň nemá páru.
Celkom sa vo mne, starom, stratila.
Pískam si pieseň. Celkom inú. Starú.
Aj milá je v nej ešte nemilá.
Cesta je klzká. Vravím – samý ľad.
Miluješ cestu. Ale celkom inú.
Lásku si naspäť touto básňou vynúť!
Ak cesta vezme sebou stopára.
Ak vaše cesty aspoň načas splynú.
Diabol sa s nikdy ničím nepára.

Nálada ide k svojmu bodu varu.
Aj slečna pri mne je už zletilá.
Ak nemáš šajnu, Boh ťa nežne varuj!
Myšlienkou, čo ťa cestou trápila.
S predstavou, že máš teraz iný vzhľad.
Myslíš si, že mňa teraz iné minú?
Pozerám z okna. Myslím na krajinu,
ktorú už aj tak nikto nemá rád.
Myšlienky splynú znovu na jedinú.
Diabol sa s nikdy ničím nepára.

Za oknom plynie mesto k svojmu zmaru.
A cesta píše ten svoj kompilát.
Ty sa však radšej od tej cesty vzďaľuj.
Myšlienky – môžu sa aj utýrať.
Poznám ich. Majú svojho Satyra.
Len občas s tebou na okamih splynú.
Zostaňte pri mne aspoň na pár minút!
Ste ako povesť. A tá prastará,
má svoju cestu. Aj keď nepovinnú.
Diabol sa s nikdy ničím nepára.

Diabol sa môže tejto cesty minúť,
iba keď pískaš. Ak máš okarínu,
ako tej noci. Aby nemala
bláznivú túžbu. Čo on nemá rád,
ostane v tebe. Druhú polovinu
len ty si zmeníš pri nej na vidinu.
Diabol sa s nikdy ničím nepára.