vždy
keď otočím stôl v protismere
hodinových ručičiek

za starým plotom príbuzného stromu
sa objaví jeho muž

naposledy premeriava dotyky
medzi modrým vrchom a prstami
zakorenenými v trieskach

trikrát zaklopem
ďakujem že si bol
ochutnám oblohu
dnes večer rozprestriem pre oboch