ktorých nestiahol prúd
kráčali pokojnou hladinou
pokiaľ hady sťahovali kožu
zaživa
zabíjali smrť láskou

pusté pomníky
prázdne obrazy
a mne sa nechce veriť
že je pohreb
veď svetlá ma objíma
presne tak ako včera

akurát
v meste plnom cudzích rečí
sa stigma menila na fontánu
v ktorej si
možno ešte stále ľudia
umývajú ruky od krvi...