nespoznávam
nevidím
divím sa stáva prietok
preto múti a ťahá

mizerné dni kanálom
rozbitý kríž
vŕta o čosi hlbšie
preráža potkaním hniezdom

spod tkanív vyteká
smradľavá báseň
ešte živé zdochliny
čo som kedy stretol
vlastne zabil
sám seba

odpustíš mi človeče
ktorý vo mne bývaš ?

teba prosím

opustíš vlčie hlavy ?

pávím perom chcem písať
s láskou
budiš
dotýkať sa rán
keď ešte spíš

(o)priem sa (ra)menom
ó pokojné vody
neste si ma späť