dnes tvárou k zemi
nemí sú hlas
o neuchopení
tŕňový krik
jazvy a kov bez jazykov

hej ty
olíž si prst
nech vieme odkiaľ fúka
teraz ho strč presne tam
hneď vedľa si bol kedysi
prirodzený

áno ty
čo čítaš nahlas
svoj krásne veršovaný život
zásadne pred zrkadlom

dnes tvárou k zemi
nemí sú hlas
o neuchopení