máš šťastie
keď zima šľahne okolo
a netrafí
ty môžeš sekať biele šnúry
čo vyhadzuje do výšky

vražda by bola
na jeden raz zabiť kocúra

(keby mu začali praskať nechty
ťažšie je zničiť šialenca)

obišla ťa
a zľakneš sa že si ju pamätáš
že sa musíš vytlačiť
do cesta
ktoré jej nestihneš uložil do kabelky
do úst
a rozpitvanej textúry

staneš sa likvidátor
lebo ti zavadzajú päta ňadro topánky
plyn
ticho
tri kalendáre v rade
účet za rozkoš
a rozkladajúci sa smrtihlav

ale nezabiješ
mýlime sa strachom

tak silno ideš zahodiť
čo si predtým lízal
ako stôl kožu
vodu z potrhaných blažeností
toľko len stekala

tým si sa dokonal
a dnes už mokrý z egoonanie
ktorú dusíš v každej prázdnej skrini
v suchom porceláne
si necháš otvory
ako poistky pre sval

ego ti bráni smrti

---

tak ťažko je zabiť kocúra
z nejakého vchodu c)