tá radosť z prúdenia
nezomknutého v kocke

tichým stačí
poodchýliť dvere
a marcový prievan
rozkmitáva boky

nádych
si pýta vyzliekanie
aby si zamotala realitu

viac ako viny
ktoré vlhčia ústa

kúsok nepoznania
naviaty do očí