reč zaspáva s prílivom pokory
victor 18.2.2012 | 9:59
vzdávam sa póz
vtedy mäknú prsty do významov
nezabiť tichom
je akoby a naschvál
vnútorné počutie
vždy posunuté o krok buď
buď trpezlivo tam
kde odhadzujem slabého herca
ako kvapky na talent
spája nás poetická dráma
pod perím vieš rátať skutočné
a po strihu vždy smieš
rozfúkať gestá sebavedomie
na neistote cudzie zrkadliace / zrkadliace cudzie
veľmi cudzie na mne
ešte neviem tak poľahky
som málo sčítaný
a nedôležite žlto oblečený
že neprebíjam farby
že smieš je ako prosba
prvosienková