reč zaspáva s prílivom pokory
victor  18.2.2012 | 9:59

vzdávam sa póz
vtedy mäknú prsty do významov
nezabiť tichom

je akoby a naschvál
vnútorné počutie
vždy posunuté o krok buď

buď trpezlivo tam
kde odhadzujem slabého herca
ako kvapky na talent
spája nás poetická dráma
pod perím vieš rátať skutočné
a po strihu vždy smieš

rozfúkať gestá sebavedomie
na neistote cudzie zrkadliace / zrkadliace cudzie
veľmi cudzie na mne

ešte neviem tak poľahky
som málo sčítaný
a nedôležite žlto oblečený

že neprebíjam farby
že smieš je ako prosba

prvosienková