v kóme si sa nezdvihla
len dýchala povedľa
ako perie do papúč

krik nik nevykričí
za jeho hranou
vzlyk

oproti bez vynechania dňa
zastrúhanými prstami
nie a nie obísť pľúca
stiahnuté od slov

odpusť že strach je práve to
čo nevraviac vravíme
keď milujeme

zakrývam hodiny
ak medzi nami netlačia
hodina sa pridá k hodine