ráno býva rozkolísané
len niekedy

nenájdeš vypadnutý vlas
ani vodu keď sa stráca
ako slovo

ponorené púšťa bublinky
aby si vedel
že tam bolo niečo tebe neznáme

kam by si sa vracal
každú sekundu v sebe
nie si rovnako starý
iba uriekaš obeh

a ochotne povieš
že tento večer nie je posledný
ale s poslednou

už neprezuješ kolesá
noc čo noc
neutečieš od viet
ktoré trhajú košeľu

raz musí vyjsť
že si to zopakoval poslednýkrát