citliviem na sekundy
nastavujem
spolubytie v tvojej veži

zatiaľ miestami
nahmatávam
vyňatie zosieťovaného sveta

vypínaš správy
vlasy nad šijou
závorou verejnému chladu

odbíjajú slová zo skla
našťasie nie pre nás
rýchlejšie ako vratné struny

vedome sme sa obvešali
stíchli a zotmeli
tvárnym bezčasom

pred svetlom