siahajúce k miestam
kde hrdosť dá
vyštípať na koži kvet
ktorým sa dočkáš
v ružovom náleve
takto prestretého

nezhasnutia

praskajú ako orechy
že z večera je noc
pre ďalšie narodenie

postačuje jazyk oblízanie bruška
alebo ponorená do vane
ryba sa poženští

aj kov sa zdrží ako perie na vode
viac a vyššie besiedkuje
vtáčím sa nechá vtúliť

až je to chvíľu jazz a zasa blues

keby len z pier -- takú by som ťa
hlavou sotva vymyslel