mohutnie
vkývla do teba žily

tak azda voláš
astrálnu plnosť nad časom

aj aj
si rozumieme
zavesení na dych
ktorý prehmatali

vety vety
im nezoškrieme pigment

s trochou drsného
všade chuť vlásočnic

len vysoká sila
veru by vedela
pod tvojimi perejami

no sama vytuší
že si pretláčala svetlo
zahrabané v slnku

ako ja