...

aj keď sa zdvojím do pulzu
čo i len kúsok povedľa
akoby pravda nebola

a zarastala za podkolienky
kde ja chcem nosiť holé nohy
odokryte vysoko v temene

poď mi len bližšie pod nárek
triašku zo súženia
že som ťa nikde nestratil
svojím nezabil

opakujem si cestu
až redne môj zrak
akoby to pravda nebola

ešte včera vynorenej z lesa
od zaklínača vyprosujem žiabre
krvácajúcemu dychu

nech mi ťa nevezme
nezadusí ako nepochopenie
po ktorom zotmiem
v plachte na kovovom lôžku