vyzliekla sa iba pre seba

odhodila nohy pod vlak
aby nedorastali
ňadrá zatienila rukami

stále jej bolo veľa

pozametala vyhostených vtákov
do živých povkladala jablká

trošku zastenali
akoby predstavou
odkiaľ vzniká ťarchavosť

vyzerala znásilnená
ale stále sa podobala záhradke
sadila v hlave a veľakrát
rozhojdávala sľubné konáre

neboli od nás no rástli
ako spirituály

obloha mala na ňu opačný vplyv
pohrávala sa otáčaním koľajníc
križovaním
a trošku božstvom

nepotrebovala to

istote ktorá bieli povrchy neverila
na perie z ľudí nosila silnejšie oči
pre lož dlhokánske nohy

neustále rozvetvovala stromy
lebo posúvali jej dokonalosť

naozaj a veľmi
nielen pred sebou