prskajú atómy
zakiaľ si dovoľujem
zhmotňovať hologramy
do portrétov pohladených kostí

párujem ticho so zviazaním
vyvolané z úst
podržím a bdiem

čo mi je mesiac poruke
podobáš sa
ako vylievanie
aby si v nemej výdrži
mapovala krátery na pochopenia

ak si pradú nebudím
vlnenia a nite
premiešavam s vlasmi
čo ak by

nechcem nás v kameňoch
alebo stratiť protiobzor
napriek praskotom pod vedením
nepritiahnuť sa

čo ak by som sa ti inak odsníval
zatvoríš kožu
až tak
že ebenový strom
by zostal látkou
v ktorej ťa nerozlíšim


-


keď zrazu vykríkneš
zadusenosť zo sna
že musím aj chcem vykliesniť ju
hrsť za hrsťou sypať rána

na toto
potrebujem tvoju hmatateľnosť

súvislý tok rozhraním