vlak je poštár
a ty môj list
miznúci cudzím
ktorí ho cestou platonicky otvárali



už si tu dookola ako holuby
obaľujeme sa na bezmetrie
dlhšími ramenami

spodobňuješ takmer dievča
vlastne prienik so ženou
naslepo ťa odvedie
zo sveta ku mne

nehrám
a zmysly samy
vyberú sa z rozumu



- ak potrebuješ - ešte chvíľu
zamením sa za spánok