môj malomestský život trval sedem dní
vtedy som bol pánom
červeného gauča
v krásne zafajčenom byte

cez okno som sledoval desiatky žien
počúval cvakajúce tesáky
okolo ich mramorových nôh
a ťažký nočný vzdych lokomotívy

na hašterenie mačiek v kontajneri
sa prebudili lykani no sochy
odrážajúc sa vo vlastnom chlade
svoj tieň aj tak nikdy neprekročili

lykani to vedeli
skákali hrýzli šklbali
a požierali odpadávajúce slzy
no ja som radšej zavrel okno