svit očí kedysi žiaril

pretože mu netienila

       čierna linka

nakreslená pre inakosť


vlasy sa prehodili

na druhú stranu hlavy

       biely krk

sa pod ich váhou deformoval


inakosť je typická

čiernym prskaním

       pokrivenej chrbtice

neubrániš sa


inakosť mnohých

už nie je inakosťou

       a múdri sa smejú

z plného hrdla plačú


ja viem že každá

si chce nájsť svoj

       nepoužiteľný úd

pre život


              svit však nebaví čakať

keď sa tma zmení

zažni ho

       motýle snáď priletia

na čelenku       verím


--------------------------------------------------------------------------------