CEZ ŠTRBAVÝ ÚSMEV
Šandapal  30.8.2012 | 17:48
občas som sedel na brehu so založenými rukami
čakal že zapršia perly
a budem bohatý

alebo sa aspoň zmení rieka na pivo
a ryby na klobásy
alebo príde nejaká a...

svet sa mi vždy zmenil
na maliarske plátno
z ktorého som hovno mal

farby sa roztekali v dúhu
a ja som sa topil
kopal rukami hádzal nohami

všetko proti prúdu...
ľadové kryhy mi vyrazili zuby
a štrbavým sa usmievať nechce

presne som vedel čo spraviť
musel som sa zbaviť vlastnej kože
šiel som na trh a kričal

predám lacno...

niekto má kožu hrocha
niekto sa do nej nezmestí
no len mne bola priveľká

pár krát som sa v nej stratil
na veľmi dlhú dobu

keď mi slnko zapadlo
vysral som sa aj na to
lacnú kožu nechcel nik...

vrátiť sa k rieke znamená znovu sa topiť
no len tam som vedel nájsť vyrazené zuby...

občas sedím na brehu so založenými rukami
štrbavý sa usmievam na maliarske plátno
a čakám
na padajúce perly
na pivo
na klobásy

alebo nejakú ktorá ma bude...